Mala by som sa konecne usadit a zacat “normalny zivot”?

“Uz by aj stacilo!! Mala by si si konecne najst normalnu pracu na Slovensku a usadit sa!” Ano, Slovensko a moja rodina mi chyba, mala by som sa vsak vzdat mojej dobrodruznej povahy a posluchnut? Najst aky taky kompromis – kancelarsku pracu v BA a uspokojit sa s 20 dnami dovolenky na cestovanie??

Na posudenie situacie sa s vami chcem podelit o moj pribeh…

USA – americky sen?

Po ukonceni vysokej skoly som sa namiesto koncipientskej praxe rozhodla, ze si najprv trochu pocestujem. Plan bol ist na Work and Travel viza do USA, ale tisko som dufala, ze sa nam tam podari zostat trochu dlhsie. Aj sa podarilo! Stravili sme tam 6 mesiacov a stihli sme vidiet a zazit naozaj veci ako z filmu. Najprv sme pracovali v Letnom tabore v New Hapmshire na opustenom jazere Winipesaukee a neskor tri mesiace na Miami v jednom z obchodikov na Ocean Drive. Podarilo san am teda zazit vsetko od kazdodennych romantickych zapadov slnka nad jazerom po kazdodenne party na Miami beach. Ked sa vsak nas datum navratu domov blizil, zacala som rozmyslat, co dalej. Este predsa nechcem zostat na Slovensku?

VIETNAM – kde som objavila, co som ani len netusila

Vzdy som chcela ist robit dobrovolnicku do Juznej Ameriky a naucit sa spanielsky, takze po navrate som napisala vsetkym neziskovkam o ktorych som vedela, ze maju projekty do zahranicia. Postastilo sa mi ziskat projekt sponzorovany EU na 9 mesiacov do Vietnamu. Vietnam? Reagovala moja rodina. No lepsie ako Amerika! Dedko bol nadmieru spokojny a nasi tiez, vraj je to bezpecna krajina. Po prichode do Vietnamu – Hanoja, sa vsetko nezdalo az tak bezpecne. Na uliciach miliony motoriek… Ledva bolo vidiet slnko cez kudoly smogu… Avsak, bola to neuveritelna skusenost, co sa tyka kultury, pracovnych vyziev (zistila som ze ma bavi ucit :P), ludi, domacich ale aj kopec cudzincov z roznych kutov sveta s ktorymi sme spolupracovali a ktori sa stali mojimi priatelmi. Nabita energiou a zazitkami som sa opat raz nechcela vratit na Slovensko.

USA Vol.3

Kamaratka Simca zo Slovenka robila aupair v Bostone a neunavne mi posielala lacne letenky, ze ju mam prist laskavo pozriet. Ja som neodolala a rozhodla sa ist za nou. Opat raz s davkou stasteny sa mi podarilo hned na druhy den najst si pracicku v miestnej talianskej restike… S ubytovanim to bol problem, nakolko, kto by to cakal, Boston je velmi drahe mesto! Avsak s pomocou miestnych-noych kamaratov, sa mi podarilo najst aj ubytko a zacat setrit na moj juhoamericky sen, ktoreho som sa este nevzdala. Po troch mesiacoch som mala nasetrene dost na to, aby som sa mohla vybrat smer juh.

PERU – kde kazdodenna modra obloha vycari usmev na kazdej tvari

Konecne moja vysnivana destinacia! Po preskumani moznosti som sa rozhodla booknut si dobrovolnictvo cez workaway, co je stanka ktora ponuka zoznam neziskoviek, ale aj fyzikych osob, ktore hladaju dobrovolnikov na rozne druhy prace. Ja som chcela pracovat s detmi, vybrala som si teda projekt, kde som ucila anglictinu v najchudobnjesich castiach Trujilla – na severe Peru. Prva neziskovka, ktoru som mala vybratu cez internet nebola to, co som ocakavala. Pravdupovediac, zistili sme ze majitel ryzuje na dobrovolnickach, ktore prijme vzdy iba na dva ci tri tyzdne, ale vyberie peniaze na 3 mesiace a nasledne im vysvetli, ze musia odist, lebo projekt bol zruseny, alebo dom sa ide prerabat atd… Mal to velmi premakane! S dalsimi 4 dobrovolnickami sme vsak chceli zostat a pomahat, nasli sme si preto inu neziskovku, ktoru sme paradoxne taktiez skontaktovali cez workaway. Tentokrat sme mali uzasnu skusenost! Neziskovka sa vola Hilo Rojo, je to starsi par ucitelov, ktory postavil skolu pre decka, co nemaju peniaze alebo dokumenty na stadium vo verejnych skolach. Su velmi starostlivi a projekt je sice trochu chaoticky, ale nadherny, co sa tyka deti a pocitu zadostucinenia. Pocas dobrovolnicenia sa mi podarilo stretnut s jednou polkou, ktora tu pracuje v americkom centre ako ucitelka anglictiny. Hned mi prebleslo hlavou, ze by som to mohla skusit a zostat tu dlhsie. Nie len na 3 mesiace. Slovo dalo slovo a ja som uspesne presla pohovorom. Momentalne teda pracujem v Trujille ako ucitelka anglictiny, tento mesiac by som mala dostat aj rezidencnu kartu, vsetko mi vybavil zamestnavatel.

Vianoce sa vsak blizia a my sa chystam na Slovensko. Velmi sa tesim na moju rodinku, hlavne maminu, ktora ma vzdy podporovala v mojich sielenych cestach a dobrodruzstvach!

Co vsak, bude dalej, ani len srnka netusi… Tak nejak mam pocit, ze by som sa mala vratit a stravit nejaky ten cas s mojou rodinou a skusit horespominany kompromis – koncelarska praca s 20 dnami dovolenky. Ak mate nejake rady,  tipy sem s nimi. 😀

Carpe Diem

KlaraExploradora (november 2016)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *